„V krajinách ľudovej demokracie, ktoré vstúpili na cestu výstavby socializmu, uskutočňuje sa rýchlym tempom sociálno-hospodárska a kultúrno-politická prestavba starých miest, výstavba nových, socialistických miest. ... V nedávnej minulosti boli mestá krajín ľudovej demokracie strediskami utláčania robotníckej triedy a vykorisťovania roľníctva ako i strediskami príživníckej buržoázie, úradníctva, reakčných vojakov a najvyššieho duchovenstva. V podmienkach ľudovodemokratického zriadenia mestá rýchlo menia svoj sociálno-hospodársky výzor a vedú za sebou dedinu cestou socialistickej prestavby.“
Mesto: Stavba miest (1955)


Toľko citát na ukážku dobovej interpretácie reality v našich končinách. Ako sa vtedy hlásalo: Temná minulosť za nami, hor' sa budovať svetlé zajtrajšky! Ideálne s úsmevom na tvári a nejakým tým hrubým pracovným náradím v zovretej pravici. Socializmus, komunizmus, diktatúra proletariátu. Červený drak sa po druhej svetovej vojne prehnal strednou Európou len tak zasvišťalo a bez milosti do svojej mocnej ríše pričlenil aj vtedy ešte naozaj malé mestečko Bardejov.

Koniec starých časov sa prejavil veľmi rýchlo a intenzívne. Po odstavení kritikov a zoštátnení všetkého hodnotnejšieho súkromného majetku sa začalo s veľkolepou prestavbou. Vojnou zdecimované mesto začalo rapídne rásť a hromadne sa doň sťahovalo obyvateľstvo z vidieka.

Masová výstavba priemyselných závodov a sociálnych bytov spôsobila, že počet obyvateľov mesta v priebehu 40 rokov trvania komunistickej diktatúry narástol približne štvornásobne.

V roku 1950 bolo historické centrum Bardejova vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu, vďaka čomu ho stavebné zásahy v duchu socialistického realizmu prakticky nezasiahli. Naopak, začalo sa s masívnou obnovou pamiatok a pôvodného stredovekého rázu mesta. Najviditeľnejším počinom bola obnova hradobného opevnenia a odstránenie zástavby v jej okolí. Táto snaha vyvrcholila v roku 1986, kedy Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO udelilo mestu Bardejov za záchranu a obnovu pamiatok Európsku zlatú medailu.

V absolútnom kontraste k tomu bola fakticky úplná prestavba mesta za hranicami pamiatkovej rezervácie, kde došlo k zásadnej premene štruktúry zástavby a dopravnej siete. Mesto bolo funkčne rozdelené, vznikli veľké sídliská, objekty sociálneho vybavenia, či priemyselné zóny. Tvár mesta najvýraznejšie ovplyvnila výstavba panelových bytových domov v 70-tych a 80-tych rokoch, typická pre krajiny socialistického bloku.

Medzi architektonicky významné stavby socializmu v Bardejove patria objekty športovej haly Mier, Námestia SNP, administratívnej budovy obuvníckeho závodu JAS, či multifunkčného komplexu železničnej a autobusovej stanice.

Hodnotnú architektúru z tejto doby však nájdeme najmä v neďalekých Bardejovských Kúpeľoch. Tam treba spomenúť predovšetkým tzv. kolonádu, postavenú pri príležitosti 725. výročia vzniku kúpeľov, ktorá je považovaná za prvú stavbu svojho druhu na Slovensku. Spolu s ňou bol v roku 1972 postavený aj hudobný pavilón a promenáda. K významným objektom z dôb socializmu tu patria aj Kúpeľný dom, Hotel Ozón, Kino Žriedlo, či Stredisko obchodu a služieb. Z Bardejovských Kúpeľov sa po veľkej prestavbe stalo jedno z najvýznamnejších kúpeľných stredísk na území vtedajšieho Československa.

Z pohľadu celkovej prosperity však bola pre Bardejov najdôležitejšia výstavba priemyslu. Mesto sa orientovalo predovšetkým na obuvnícku a strojársku výrobu, fungovala tu tiež pekáreň, mliekareň, výroba športových potrieb, či závod na brúsenie skla. Po páde socializmu došlo ale k výraznej redukcii, či v niektorých prípadoch až k úplnému zániku výroby v týchto odvetviach.

S odstupom niekoľkých desaťročí možno konštatovať, že éra socializmu vtlačila mestu Bardejov mimoriadne silnú kultúrno-historickú pečať so všetkými negatívami, ale aj pozitívami. Akokoľvek kriticky človek túto dobu a s ňou spojenú zhubnú ideológiu vníma, je evidentné, že časť jej dedičstva, najmä toho architektonického, má pre mesto neodškriepiteľnú hodnotu a potenciál zmysluplného využitia.