|
Vysoká úroveň bardejovských remesiel v stredoveku bola jedným z hlavných dôvodov hospodárskeho vzostupu mesta. Mimoriadna zručnosť remeselníkov, šikovnosť kupcov a početné kráľovské privilégiá povzniesli Bardejov v 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva.
Absolútne najvýznamnejším bardejovským remeslom v tých dobách bolo tkáčstvo. Čo do množstva výrobkov a spôsobu organizácie, žiadne iné remeslo a azda ani všetky ostatné dokopy sa s ním nemohli rovnať. Výroba zrejme nadväzovala na produkciu pôvodného slovanského etnika, ktorá bola neskôr ovplyvnená nemeckými osadníkmi zo Sliezska, kde malo tkáčstvo veľkú tradíciu.
O úrovni ďalších, najmä drevo a kovospracujúcich remesiel v Bardejove, hovorí veľmi výrečne správa o vyrobení 30 korviet (ľahších vojenských lodí) bardejovskými remeselníkmi v roku 1551. V meste sa bežne vojenské plavidlá nevyrábali, napriek tomu boli miestni remeselníci pod vedením dvoch vyslaných odborníkov schopní podujať sa na vyhotovenie pre nich nezvyčajných výrobkov. Urobili to za necelé 4 mesiace, pričom bolo potrebné najskôr vyhľadať, vyrúbať a popíliť drevo.
Z ostatných remesiel v Bardejove treba spomenúť najmä krajčírstvo, obuvníctvo, pivovarníctvo, kožušníctvo, klobučníctvo, či výrobu skla. Podľa archívnych prameňov bolo v roku 1437 v Bardejove celkovo 64 remesiel a 146 remeselníckych majstrov. V rámci dnešného Slovenska bol v tej dobe väčší počet remesiel iba v Bratislave, Košiciach a Levoči.
V súvislosti s remeslom je dôležité spomenúť cechy, keďže mnohé remeslá existovali práve v rámci týchto organizácií. Bardejov mal v časoch feudalizmu mimoriadne veľký počet cechov – 51, z ktorých niektoré vznikli už v stredoveku. Viac cechov než Bardejov mohli mať iba veľké mestá Uhorska, ako Bratislava či Košice. Len pre porovnanie, v Krakove v 15. storočí existovalo 30 cechov. Okrem toho práve im Bardejov vďačí za jeden zo svojich najhodnotnejších pokladov – 11 gotických krídlových oltárov, inštalovaných v Bazilike sv. Egídia, ktoré sponzorovali a opatrovali najbohatšie cechy.
|
Najslávnejší tkáčsky cech vznikol v Bardejove už v 1. polovici 15. storočia. Prvá správa o textilnej výrobe v meste pochádza z roku 1407. V roku 1429 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Bardejovu kráľovské privilégium (monopol) na bielenie plátna. Neskôr cechoví majstri spolu s mestskou radou vypracovali pravidlá výroby. Tkáčstvu sa mohol venovať každý obyvateľ mesta aj okolia, hotové plátno musel ale predávať mestu. To kontrolovalo kvalitu tkaniny, ktorá putovala do mestských bieliarní. Išlo o prvú manufaktúrnu výrobu v celom Uhorsku. Od roku 1446 viedol Bardejov dlhoročný spor s Prešovom o právo bielenia plátna. Prípad sa dostal až pred kráľa Mateja Korvína, ktorý roku 1480 túto činnosť pod trestom 4000 florénov Prešovu zakázal. Bardejovské plátno sa predávalo po celom Uhorsku a mestu z jeho výroby plynuli nesmierne zisky.
V prvej polovici 15. storočia zrejme vznikol aj cech pivárov. Pivo sa často uvádza v mestských knihách ako dar, ktorým si domáci uctili dôležité osobnosti. V roku 1426 poslali Bardejovčania sud piva slávnemu poľskému rytierovi Závišovi Čiernemu. V tom istom roku obdržal sud pšeničného piva biskup Peter z Rozhanoviec a o rok na to putoval sud aj k manželke majstra kráľovských taverníkov. Roku 1440 venovali Bardejovčania sud piva košickým radným. Pivo pravidelne dostávala aj poľská rodina Balických, ktorá skoro celé 15. storočie ovládala Bardejov, a ako výživnú potravu ho dostávali i robotníci na stavbách. Tu sa hodí poznamenať, že vtedajšie pivo sa značne odlišovalo od toho dnešného. Bolo omnoho hustejšie a malo tiež menší podiel alkoholu. Cech pivárov mal najviac členov v 17. a 18. storočí, kedy patril k najbohatším v meste.
Začiatkom 15. storočia vznikol aj cech krajčírov – prvá zmienka o ňom je z roku 1435. Cech kožušníkov sa spomína v roku 1457. Z roku 1475 pochádza zmienka o cechu hrnčiarov (prvom na Slovensku). Najstaršia zmienka o cechu debnárov je datovaná rokom 1478. O dva roky neskôr pramene potvrdzujú existenciu cechu stolárov. V roku 1492 sa spomína cech remenárov. V dokumente z konca 15. storočia sa uvádzajú aj cechy panciernikov a zámočníkov. K roku 1494 možno potvrdiť existenciu cechu kováčov.
|
Z roku 1499 sa zachovali obsiahle stanovy cechu obuvníkov, kde sa okrem iného uvádzajú podmienky, za ktorých sa tovariš mohol stať majstrom. Surovú kožu musel najprv upraviť a následne z nej vyrobiť 3 páry topánok: jeden podľa najnovšej módy, ďalšie dva podľa zvyčajných noriem. Stanovy tiež prísne zakazovali vyberať si učňov a tovarišov.
Súpis cechov povinných stavať ozbrojencov na obranu mesta zo začiatku 16. storočia spomína ešte cechy mäsiarov, kamenárov, súkenníkov a rybárov. 16 cechov, ktoré dokázateľne spomínajú pramene, sa však ani zďaleka nepribližuje k uvádzanému počtu 51. Ďalšie cechy tak museli vzniknúť v neskoršom období. Dialo sa to i napriek tomu, že od polovice 16. storočia začalo mesto hospodársky upadať. Medzi remeselníkov, ktorí v Bardejove cechovú organizáciu nikdy nemali, patrili zlatníci, zlievači, kúpeľníci, pekári, mlynári, maliari, či lekári.
Cechy zohrali dôležitú úlohu v rozvoji remesiel, postupne sa však svojimi strnulými predpismi stali brzdou pokroku, až dospeli k zániku. Oficiálne boli zrušené v roku 1872. Pozoruhodná zbierka bardejovských cechových pamiatok (cechové znaky, truhlice, artikuly, fľaše, pečatidlá i samotné cechové výrobky) sa nachádza v expozícii Šarišského múzea v budove historickej radnice.
Takmer neuveriteľne vyznieva informácia o dodnes aktívnom pohrebnom cechu v neďalekej obci Kurima. Cech založený v roku 1690 do dnešných dní pripravuje poslednú rozlúčku zosnulým. Jeho členovia sa navzájom oslovujú bratmi a každoročne sa schádzajú na sviatok Troch kráľov. Stretnutie začína modlitbou, ktorej úryvok znie: „Svätý Anton, Ty si patrón nášho bratstva, ktoré pred stáročiami založili naši ctihodní praotcovia. Tvoja podpora je nesmierne silná. Aj tento rok si nám pomáhal v čase, keď sme sa usilovali vykonať posledné služby i modlitby za našich zosnulých bratov a sestry, ktorí nás predišli do večnosti, pričom sme zároveň utešovali ich zarmútených príbuzných.“
Zdroje: Kokuľa: Dejiny Bardejova; Sroka: Bardejov v XV. storočí; Gutek: Remeslá a cechy v stredovekom Bardejove
|