Keď raz sedmohradské knieža Juraj Rákoci prechádzal horným Šarišom, navštívil cestou starého bojového druha Gašpara Šeredyho na jeho hrade. Ten ho okázalo privítal, povodil po svojom impozantnom sídle a pre hosťa usporiadal veľkú hostinu.

Tokajské víno tieklo potokom, keď tu uprostred veľkej zábavy Rákoci navrhol Šeredymu, že jeho hrad kúpi. Šeredy nechcel o tom sprvu ani počuť, napokon však s predajom súhlasil za jednej podmienky.

Rákoci mu musí do roka doviezť 30 000 sedmohradských dukátov, razených v tom istom roku a na líci s vlastnou podobizňou. Pán hradu to povedal s úsmevom, lebo vedel, že v Sedmohradsku sa ani za desať rokov toľko dukátov nevyrazí. Rákoci s tým ale súhlasil a stisol Šeredymu ruku.

Po odchode kniežaťa si Šeredy žil i naďalej spokojný život a každému zo svojich hostí rozprával zábavnú príhodu s Rákocim. Rákocimu sa ale hrad tak zapáčil, že šialenú podmienku predsa len splnil a hromadu dukátov doviezol pod hrad.

Bolo to presne o rok, keď sa starí priatelia stretli podľa dohody na mieste, kde dnes stojí Šeredyho pamätník. Rákoci dal dukáty vyložiť pred Šeredyho. Ten ich do posledného obzrel a prepočítal, keď si tu s hrôzou uvedomil, že práve prišiel o svoj milovaný hrad. Vstal, ešte raz sa naň pozrel, chytil sa za srdce a padol mŕtvy na zem.

Toľko hovorí povesť.

Pamätník neďaleko Dlhej Lúky skutočne stojí na mieste, kde Gašpar Šeredy zomrel. Šeredy však nezomrel kvôli predaju hradu. Ten bol v skutočnosti predaný až 35 rokov po jeho smrti.

Zborovský hrad bol postavený pravdepodobne v 14. storočí na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1347.

Pôvodný gotický hrad tvorilo nádvorie s obranným múrom, vežou, palácom a kaplnkou. V 14. až 16. storočí ho postupne vlastnili šľachtické rodiny Cudarovcov, Rozgonyiovcov a Tarczayovcov. Pravdepodobne za panstva Cudarovcov bolo pristavané druhé nádvorie s dvoma baštami.

K veľkej prestavbe gotického jadra došlo v 2. polovici 16. storočia, keď hrad patril Šeredyovcom. Tí ho prestavali a opevnili do tej miery, že sa stal jedným z najväčších a najopevnenejších sídel v hornom Uhorsku.

Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo aj tretie nádvorie s dvoma baštami, obranným múrom a dômyselnou vstupnou bránou, zabezpečenou padacím mostom. Renesančnými stavebnými úpravami podľa talianskych vzorov bol zastaraný fortifikačný systém zdokonalený a vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania.

Rákociovci, ktorí hrad vlastnili v 17. storočí, sa venovali už len jeho údržbe.

V roku 1666 slávil František I. Rákoci na hrade sobáš s Helenou Zrínskou. O 10 rokov na to ale zomrel a manželom Zrínskej sa stal Imrich Thököly. Práve za Thökölyho povstania v roku 1684 bol hrad aj napriek silnému odporu obrancov (vedených Helenou Zrínskou) dobytý cisárskymi vojskami generála Schultza.

Hrad sa spomína ako funkčný ešte v inventári z roku 1704, v časoch povstania Františka II. Rákociho. Po zničení hradu sa Rákociovci presťahovali do kaštieľa v dedine, z ktorého sa dodnes zachoval kostol sv. Žofie.

Hradnú zrúcaninu značne poškodili aj boje medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou počas prvej svetovej vojny.

Zborovský hradný vrch bol už v roku 1926 vyhlásený za prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku.

Zrúcaniny Zborovského hradu, podľa priľahlého panstva nazývaného tiež Makovica, sa nachádzajú nad obcou Zborov, 10 km severne od Bardejova. Prístup je možný aj z bardejovskej mestskej časti Dlhá Lúka, resp. okružným turistickým chodníkom z Bardejovských Kúpeľov.

Hrad je plne prístupný, v súčasnosti na ňom prebiehajú rekonštrukčné práce pod záštitou Občianskeho združenia na záchranu Zborovského hradu.

Poloha na mape:
maps.google.com
 


Tipy na výlety:
www.tik.bardejov.travel