Dnešnému vzhľadu Bardejovských Kúpeľov dominujú okrem prvkov klasicizmu a secesie aj kolonáda, Kúpeľný dom, hotel Ozón a ďalšie diela modernej architektúry, esteticky vsadené do kúpeľného prostredia. Celé mestečko má nádhernú parkovú úpravu, doplnenú o množstvo súčasných aj historických umeleckých diel.

Najstaršou zachovanou stavbou v kúpeľoch je Tahy dvor z roku 1777. Kúpeľná osada sa na prelome 18. a 19. storočia významne rozrástla a získala charakter plánovitého urbanistického celku výlučne orientovaného na kúpeľnú liečbu a kultúrno-spoločenské účely. Z konca 18. storočia pochádza aj Vila Rákoci, v ktorej dnes sídli expozícia Šarišského múzea.

Začiatkom 19. storočia sa kúpele zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. Mnohé významné šľachtické rodiny tu mali svoje vily a letohrádky. V dobových zápisoch z tohto obdobia sa píše: „Kúpele majú výzor úhľadného mestečka s krásnymi budovami, všade čistota a ozónom presýtený vzduch. Šľachta súťaží vo výstavbe prepychových víl.“

Mesto Bardejov pre kúpeľných hostí postavilo aj luxusné kasíno. V roku 1817 ho opísal historik Csaplovics takto: „Pozostáva z jedného okrúhleho na 6 stĺpoch spočívajúceho umeleckým vkusom vymaľovaného salónu s prepychovými lustrami, zrkadlami, súpravami z brúseného skla, s umelecky vyzdobenou galériou.“ Z kasína sa stala legenda a kúpele si vyslúžili prezývku „Malé Monte Carlo“.

V roku 1821 pribudol klasicistický chrám Povýšenia sv. Kríža a prvý liečebný dom tu mesto dalo postaviť v roku 1834. Kúpele sa prudko rozvíjali do polovice 19. storočia, kedy nastal ich nečakaný úpadok. Časť budov bola zničená v revolučných rokoch 1848 – 1849, ďalšie padli za obeť požiaru v roku 1856. Zásluhou mestského magistrátu začala postupná obnova a ďalší rozkvet kúpeľov na prelome 19. a 20. storočia.

Kúpele boli renovované počas niekoľkých desaťročí, avšak ich veľkolepá premena nastala až v 90-tych rokoch 19. storočia, čo súviselo predovšetkým s dostavbou železničnej trate do Bardejova. Objekty funkčne či esteticky nezapadajúce do kúpeľného prostredia boli v tom čase z územia odstránené a došlo aj k regulácii miestneho potôčika.

V roku 1893 bola dokončená stavba neoklasicistického hotela Deák (dnes hotel Alžbeta), prvého z troch veľkých kúpeľných domov. Jeho ľavé krídlo v roku 1895 obývala cisárovná Alžbeta, známa ako Sissi. V tom čase pribudla v kúpeľoch ďalšia honosná stavba – hotel Széchényi, dnes známejší pod názvom Dukla. Postavený bol v historizujúcom slohu s použitím neobarokových dekorácií a drevených prvkov takzvaného švajčiarskeho štýlu.

V roku 1897 vyrástol v centrálnej časti mestečka monumentálny klasicistický palác so secesnou výzdobou – kúpeľný dom Alžbeta. Toto architektonické dielo svetovej úrovne, v súčasnosti známe ako hotel Astória, je dodnes hlavnou dominantou Bardejovských Kúpeľov.

Na sklonku 19. storočia pribudol aj koncertný pavilón, či elektrické osvetlenie. Najstarší kúpeľný park na Slovensku, ktorého počiatky siahajú do polovice 18. storočia, bol rozšírený a prispôsobený novému okoliu. Pozdĺž novej okružnej cesty vyrástlo množstvo secesných víl. Tam sa nachádzala aj budova legendárneho kasína, presláveného mnohými aférami a tragédiami. Kasíno New York vyhorelo v roku 1951 a na jeho mieste dnes stojí hotel Mier.

V roku 1903 dalo mesto Bardejov postaviť v kúpeľnom parku sochu cisárovnej Alžbety. Vyhotovil ju chýrny akademický sochár z Budapešti, prof. Donáth. Hoci bola cisárovná už dáma v rokoch, pri odchode z kúpeľov prehlásila, že jej liečivé pramene pomohli tak, že sa cíti ako osemnásťročná. Preto ju autor zvečnil ako osemnásťročnú mladú dámu.

Do roku 1910 bolo v kúpeľoch k dispozícii takmer 2000 izieb na ubytovanie, špičkové stravovacie zariadenia, kaviarne, ihriská, obchody, či pošta. Mestečko prekypovalo spoločenským životom. Každý týždeň sa tu konali tanečné zábavy aj koncerty vážnej hudby a na promenáde pravidelne vyhrávala cigánska muzika. Prelom 19. a 20. storočia celkovo znamenal pre Bardejovské Kúpele historický vrchol slávy. Útlm sa ale dostavil už o pár rokov spolu s prvou svetovou vojnou.

Ďalší vývoj kúpeľníctva prebiehal v časoch medzivojnovej Československej republiky. Pribudlo niekoľko moderných stavieb a zariadení, medziiným amfiteáter pri hudobnom pavilóne, či letné kúpalisko. Postavený bol pomník padlým ruským vojakom a došlo taktiež k jednej z najvýznamnejších udalostí z pohľadu ochrany kultúrnych pamiatok v tej dobe, a to rozobratiu kostolíka z obce Mikulášová a jeho inštalácii v Bardejovských Kúpeľoch.

S nástupom socializmu po druhej svetovej vojne boli kúpele zoštátnené a začal sa proces ich premeny na moderné liečebno-rekreačné centrum. Hodnotnejšia zástavba bola zachovaná, mnoho budov bolo ale zbúraných, aby uvoľnili miesto objektom s novými funkciami. Veľkorysá prestavba začala modernou kolonádou s hudobným pavilónom (1972), prvou stavbou svojho druhu na Slovensku. Parky boli obohatené o novodobé architektonické a umelecké diela, v okolitých lesoch boli zriadené rehabilitačné chodníky. Pribudol Kúpeľný dom (1974), hotel Ozón (1976), Kino Žriedlo (1977), či Stredisko obchodu a služieb (1983).

Neodmysliteľným zážitkom v Bardejovských Kúpeľoch je prechádzka nádhernými parkami a lesnými cestičkami v areáli. Kúpeľný park plynule prechádza do lesoparku s lavičkami, prístreškami a ohniskami, ktorý sa ďalej mení na les. V oddychovej zóne kúpeľov sa nachádza aj najstarší skanzen na Slovensku.