Výnimočným architektonickým skvostom Šariša aj celého Slovenska je goticko-renesančná budova bývalej mestskej radnice v Bardejove. Po stavebnej i významovej stránke tvorila funkčnú a ideovú protiváhu farského chrámu sv. Egídia. Bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mesta. Stavba je pozoruhodným dokladom prenikania renesančných prvkov do doznievajúceho obdobia gotickej architektúry.

Historická bardejovská radnica je postavená uprostred Radničného námestia a považuje sa za prvú svetskú renesančnú stavbu na Slovensku. Okrem slávnej sochy rytiera Rolanda, ochrancu mestských práv, zdobí budovu po obvode rad kamenných plastík, z ktorých najznámejšou je soška chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom vytrčeným smerom k domu, v ktorom kedysi býval mestský richtár. Plastika predstavuje svojskú pomstu stavebných majstrov za to, že im mesto napriek dobre odvedenej práci odmietlo vyplatiť sumu, na ktorej boli vopred dohodnutí.

Mestská rada sa počas celého 15. storočia schádzala v úradnej miestnosti richtára, mimo centrálneho námestia. Koniec 15. storočia však znamenal pre Bardejovčanov rozkvet hospodárskeho i spoločenského života a s tým spojený rastúci význam mesta. To si prirodzene vyžiadalo výstavbu nových reprezentatívnych priestorov, určených pre potreby mestskej rady, ale aj obchodovania. Vedenie mesta sa preto rozhodlo postaviť v strede trhového námestia honosnú radnicu.

V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými mesto poverilo majstra Alexandra. Ten ešte v priebehu tohto roka postavil prízemie budovy. Na stavbe sa v ďalších rokoch vystriedalo niekoľko staviteľov, predovšetkým majster Alexius, autor arkiera, okien a portálov z roku 1508.

V roku 1509 majster Ján z Prešova ukončil prvé poschodie, postavil štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami. Týmto bola radnica po stavebnej stránke hotová.

Maliarsku výzdobu realizoval v rokoch 1510 – 1511 bardejovský majster Theofil Stanczel. Erbami vyzdobil štíty radnice a v radnej sieni namaľoval výjav Posledného súdu. V nasledujúcich rokoch sa práce sústreďovali hlavne v interiéri (mobiliár, výzdoba miestností) a vykonávali ich bardejovskí majstri. V roku 1556 bol dokončený vzácny arkier na východnej fasáde. Exteriér v roku 1641 vymaľoval taktiež tunajší maliar Matej Grünwald.

V nasledujúcom období sa na stavbe vykonávali zväčša iba reštaurátorské práce. Po požiari v roku 1902 bola radnica upravená pre expozíciu Múzea Šarišskej župy (dnešné Šarišské múzeum).

Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady a centrom verejného života obyvateľov mesta. Zatiaľ čo prízemie budovy plnilo obchodnú funkciu, poschodie slúžilo potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.

Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sa dodnes zachovali dve duté mestské miery z rokov 1510 a 1620, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Sú zdobené mestským erbom a datovaním po obvode. Erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier.

Architektonicky najhodnotnejšou časťou radnice je východná fasáda, ktorej dominuje bohato zdobený drevený vstupný arkier. Ten ako vchod do budovy používali radní páni. Arkier obsahuje maľby erbov a štítov s monogramami členov mestskej rady. Ukončený je korunnou rímsou s reliéfmi a maľovaným štítom s letopočtom 1641.

Južný štít radnice zdobia hodiny, maľované erby mesta a Uhorska, ako aj sochy leva, muža s bradou, mačky, opice a obchodníka s plátnom. Na severnom štíte nájdeme okrem mestského erbu sochy démona, draka, kráľa, muža s presýpacími hodinami, kamenára a muža s palicou. Po obvode radnice sú rozmiestnené plastiky predstavujúce remeslá.

Na vrchole južného štítu stojí socha rytiera Rolanda. Kamenná socha z roku 1509 od majstra Jána z Prešova bola v roku 1641 nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. Tá je dnes vystavená v interiéri radnice a budovu zdobí jej replika.

Interiérová výzdoba dokumentuje význam stavby. Každá z miestností vyniká jedinečnou výzdobou, či už ide o portály, klenby, dvere, alebo výmaľbu. Najväčšou miestnosťou je radná sieň, ktorá slúžila zasadnutiam mestskej rady. Prekrytá je bohato zdobeným pôvodným trámovým kazetovým stropom z roku 1508. Mimoriadne hodnotný je aj pôvodný mobiliár radnice, ako napríklad skriňa na mestské privilégiá. Unikátnym prvkom stavby je tiež pôvodný drevený krov, dodnes zachovaný v originálnom stave.

Dnes slúži radnica ako výstavný priestor Šarišského múzea, kde je trvalo umiestnená historická expozícia „Slobodné kráľovské mesto Bardejov“. Z exponátov sú pozoruhodné gotické plastiky, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla, briliantový prsteň cisárovnej Alžbety, či Malá Kalvária – dielo majstra Pavla z Levoče.

Bardejovská radnica je dielom európskeho významu a symbolom najpokrokovejšieho myslenia svojej doby. Spolu s ďalšími pamiatkami mesta bola v roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Viac info:
wikipedia.org