Významnou charakteristikou mesta Bardejov a regiónu horného Šariša je pestrosť a variabilita. Tento kraj ako máloktorý iný na Slovensku v sebe zahŕňa dlhodobú prítomnosť a spolužitie rôznych etnických i religióznych skupín, ktoré sa výrazným spôsobom zapísali do jeho dejín, kultúry, jazyka, či architektúry, a ktorých historická pečať je v meste a jeho okolí dodnes jasne viditeľná.

Práve v oblasti horného Šariša prebieha historická hranica medzi západnou a východnou Európou. Ide o región, v ktorom sa od nepamäti stretávali rôzne národy a kultúry. Do dnešných dní tu vedľa seba žijú najmä Slováci, Rusíni a Rómovia, v minulosti boli dôležití taktiež Nemci, Židia, či Poliaci. Prebieha tu aj hranica medzi západnými a východnými kresťanskými cirkvami. Nájdeme tu početné zastúpenie tak príslušníkov rímskokatolíckej a evanjelickej, ako aj pravoslávnej a gréckokatolíckej konfesie.

Medzi bežne používané jazyky tu v minulosti patrili nemčina, latinčina, biblická čeština, jidiš i maďarčina, či dodnes používaný šarišský, rusínsky a rómsky jazyk. Miera využívania jednotlivých jazykov sa najmä medzi vyššími spoločenskými vrstvami v rôznych obdobiach menila a jazyky sa tiež prirodzene navzájom ovplyvňovali. Najlepšie o tom vypovedá fakt, že v šarišskom dialekte bolo identifikovaných okolo 1500 výrazov prebratých z nemčiny.

Nemecký živel je mimoriadne dôležitý z hľadiska historického vývoja Bardejova. Práve nemecký jazyk a kultúra dominovali mestu v časoch jeho najväčšej slávy a rozkvetu, teda v priebehu 14. – 16. storočia. Bardejov bol v tých časoch právom pokladaný za nemecké mesto (s nemeckým názvom „Bartfeld“). Nemeckým šľachticom a mešťanom vtedy patrili takmer všetky budovy a podniky za hradbami mesta.

Ako sa nemecký charakter mesta časom oslaboval, presadzovať sa začali iné národnosti. Výrazným kultúrnym obohatením bol príchod chasidských Židov z Haliče (z území dnešnej Ukrajiny), ktorí sa tu začali usídľovať v 18. storočí. Význam komunity neustále narastal až do 30-tych rokov 20. storočia, kedy Židia tvorili tretinu obyvateľov Bardejova a vlastnili drvivú väčšinu budov v centre mesta.

Viditeľným prejavom kultúrnej pestrosti regiónu sú sakrálne pamiatky. Len v Bardejove sa nachádza 12 rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 2 pravoslávne a 1 evanjelický chrám, taktiež modlitebňa Cirkvi bratskej a 2 synagógy. Unikátom regiónu sú drevené kostolíky postavené bez použitia klincov. V minulosti ich bolo na Slovensku viac než 300, dodnes sa ich zachovalo okolo 50. V oblasti horného Šariša (okolie Bardejova a Svidníka) ich je 26. Časť je zapísaná v zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Titulom pamiatky na zozname UNESCO sa pýši aj bardejovské Židovské suburbium a samotné historické jadro mesta. Práve jedinečná 500-ročná tradícia tolerantného spolunažívania ľudí rôznych národností, kultúr, jazykov a vierovyznaní bola jedným z hlavných dôvodov zápisu mesta do tohto prestížneho zoznamu. Mierové spolužitie bolo ukončené až 2. svetovou vojnou, počas ktorej došlo k vyhladeniu židovskej komunity. Jej pamiatku dnes pripomína unikátny Pamätník holokaustu, odhalený v roku 2014 v blízkosti Židovského suburbia.

Z pohľadu národno-kultúrnych vplyvov je zaujímavé aj obdobie po rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy v dôsledku zmeny štátnej príslušnosti došlo v regióne k zavádzaniu dnes dominantného slovenského jazyka a neskôr aj k zmene názvu mesta z tradičného „Bardijov“ na dnešný „Bardejov“.

Zánikom či asimiláciou niektorých národnostných a kultúrnych spoločenstiev, ako aj vplyvom komunistickej ideológie, došlo počas 20. storočia k značnému utlmeniu multikultúrneho charakteru mesta. Hmotné aj duchovné bohatstvo v podobe umeleckých diel, kultúrnych pamiatok, historických udalostíosobností, či unikátnych ľudových zvykov a tradícií sa tu ale z veľkej časti uchovalo dodnes.

Zdroj:
sekcovtopla.sk