V pôsobivom prostredí strmého kopca neďaleko centra mesta sa rozprestiera pôvabná bardejovská Kalvária. Trinásť kaplniek ukrytých v lese okolo serpentínovej cesty završuje dvojvežový kostol sv. Kríža, postavený v eklektickom historizujúcom slohu. Kostol z diaľky púta výraznou kresbou fasády, ktorá mu dodáva pôsobivý originálny vzhľad.

Kalvária bola vystavaná v rokoch 1863 – 1869 zásluhou katolíckeho farára Eduarda Kacvinského. Pri jej budovaní bola príkladnou horlivosť a oduševnenosť miestnych obyvateľov. Postavená bola z milodarov, pričom jej výstavby sa bez nároku na mzdu zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, ako aj mnohí ďalší obyvatelia, vrátane nekatolíkov. Po celý čas vynášali na horu tehly a kamene, kopali, fúrikovali, či vykonávali ďalšie práce bohatí i chudobní, mladí i starí, páni i panie so svojimi služobnými. Jednalo sa o mimoriadne vzácny spoločenský úkaz.

Kostol sv. Kríža bol dokončený v roku 1868. V jeho interiéri sa nachádza oltár s obrazom Snímania Ježiša z kríža, či pôvodné kalvárske obrazy. Na chóre je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi bardejovskej Kalvárie – Eduardovi Kacvinskému. Ten je pochovaný v hrobke pod svätostánkom kostola. Medzi vežami kostola stojí socha archanjela Gabriela. Malebný chrám vytvára nad mestom veľmi peknú scenériu.

Kalvária bola vysvätená v roku 1869. Kostol mal vtedy dva zvony odliate vo zvonolejárskej dielni Jána Šmilniaka v Bardejove. Menší Štefan dostal meno po prvom uhorskom kráľovi, väčší Eduard po Eduardovi Kacvinskom. V roku 1904 dostal kostol sv. Kríža ďalší zvon, pomenovaný Anton. Zvony Štefan a Eduard boli v čase prvej svetovej vojny zrekvirované na zbrojárske účely.

Pred kostolom sa rozprestiera široký priestor, umelo vytvorený počas výstavby. Zo strany od mesta je podopretý múrom, v ktorom je vstup do podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény. Vnútri tejto svojho druhu ojedinelej stavebnej pamiatky je umiestnený Boží hrob, ako aj oltár zasvätený Márii Magdaléne.

Pred kaplnkou sa nachádza cintorín, na ktorom Bardejovčania v minulosti pochovávali významné osobnosti. Ležia tu kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší. Pochovaní sú tu aj stavitelia bardejovskej Kalvárie.

Súčasťou diela bola aj výstavba radu kaplniek, symbolizujúcich 14 zastavení krížovej cesty. Zaujímavým faktom je, že kaplniek má bardejovská Kalvária iba 13, keďže siedme a ôsme zastavenie je umiestnené v zdvojenej kaplnke. Kaplnky boli postavené z milodarov dobrodincov, ktorí vďaka tomu získali právo pochovať svoje rodiny v hrobkách kaplniek.

Do roku 1868 bolo postavené siedme až štrnáste zastavenie. Prvých šesť zastavení pribúdalo postupne až do začiatku 20. storočia. Kaplnky sa kedysi uzatvárali dverami a slúžili sa v nich aj sväté omše. Dnes ich chránia iba mreže, pričom olejomaľby s výjavmi zastavení sa v nich už nenachádzajú.

Po 50 rokoch existencie Kalvárie bolo potrebné prikročiť k veľkej oprave kostola, ktorý bol časom i vojnou veľmi poškodený. Opravy sa ujal farár Gejza Žebrácky a zrealizovaná bola v rokoch 1920 – 1921. Postavila sa nová strecha, kostol sa vymaľoval, pribudol nový oltárny obraz, maľované okná, či mramorový kríž pred kostolom. Okná boli darmi jednotlivých rodín v meste. Na opravu bola vyhlásená zbierka, ktorej sa zúčastnili veriaci z množstva farností. Žebrácky však rozpracoval aj veľkú akciu medzi vysťahovalcami v Amerike. Z amerických zbierok rodákov boli v českom Broumove odliate dva nové zvony namiesto chýbajúcich. Ďalšia veľká oprava kostola sa udiala v rokoch 1991 – 1993.

Poloha Kalvárie nie je náhodná. Kedysi bolo možné vidieť kostol z viacerých okolitých dedín. Táto dominantnosť je dnes potlačená rozrastajúcou sa zeleňou. Púte sa tu konajú trikrát v roku, a to v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža a v nedeľu po spomienke na Máriu Magdalénu.

Zdroj:
bardejov.rimkat.sk